Patrik Ouředník, český spisovateľ žijúci vo Francúzsku, autor Europeany, najprekladanejšej českej knihy posledných desaťročí (33 jazykov), napísal útlu knižku Antialkorán. Skvostný text, ktorý vnáša do „imigrantskej“ polemiky „vítačov“ a „xenofóbov“ jasné svetlo. Zrozumiteľným jazykom, hĺbkou znalostí európskej histórie a islamu vysvetľuje skutočnú, civilizačnú zrážku. Dielko vzniklo ako polemická reakcia na Halíkovo „Já nejsem Charlie“, no hĺbkou presahuje rozmer bežnej argumentačnej výmeny. „Rasa a náboženství jsou na stejné rovině“ píše Halík a Ouředník nesúhlasí: „Halíkova slova mi nepříjemně připomínají zákaz apostáze v zemích, v nichž Korán tvoří substrát zákonodárství. Neboť je-li rasa a náboženství totéž, znamená to, že náboženství nelze odvrhnout.“ Ouředník knihu začína prípadom posledného verdiktu smrti za rúhanie vo Francúzsku v roku 1765 a cez náš vlastný civilizačný výdobytok - právo rúhať sa - odhalí celú podstatu dvoch nezlučiteľných koncepcií: tej, ktorá oddeľuje svetskú a cirkevnú moc a tej, v ktorej táto moc neoddeliteľne splýva. „68% britských muslimú se domnívá, že „napádání islámu“ by mělo být trestné.“, cituje Ouředník štatistiky a triedi pojmy: tolerancia neznamená ohľaduplnosť, sloboda urážať náboženstvo je len dôsledným uplatnením našich civilizačných noriem po nekonečných náboženských vojnách v Európe. Keby sme boli v ringu, argumentačne leží teológ Halík K.O, ale to nie je podstata knihy. Halíkovské argumenty v Ouředníkovom svetle sú len dôkazom hmly, v ktorej naše hodnoty dnes ležia. Namiesto toho, aby sme ich hájili a jedinečnú západnú slobodu karikovať náboženstvo, islam nevynímajúc, chránili, my pred „stredovekou“ formou islamu ustupujeme v rámci falošnej tolerancie. A čo je najhoršie: Celou svojou západnou slepotou bránime vnútornej obrode tých menšinových snáh, ktoré sa vnútri islamu snažia o reformáciu. Tým tiež prispievame do ohňa islamizmu, ktorý je „ve svém bojechtivém antidemokratismu nejzřejmejší formou fašismu tohto století.“